História Kráľovského vŕšku

História Kráľovského vŕšku

Lokalita Kráľovský vŕšok sa nachádza v mestskej časti Lučenca Malá Ves. História kedysi samostatnej obce sa začala písať v 14. storočí. Ešte v roku 1850 sa spomína ako osada obce Tuhár, no už o niekoľko rokov, presne v roku 1891, bola Malá Ves pričlenená k Lučencu. Popri tejto oblasti preteká Krivánsky potok. A jej dominantou je secesný kaštieľ.

 

A hoci to nie je potvrdené, miesto, kde dnes stojí tento kaštieľ, je možným miestom, kde sa odohrala známa Bitka pri Lučenci. Podľa historikov ide o jednu z najvýznamnejších bitiek v Uhorsku (popri Bitke pri rieke Slanej, Bitke pri Rozhanovciach či Bitke pri Moháči). Odohrala sa 7. septembra 1451.

 

Bitke však predchádzalo ovládnutie Lučenca bývalými husitskými bojovníkmi z Čiech a Moravy v roku 1442. Boli to prívrženci Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý v čele husitov zastával záujmy rodu Habsburgovcov, resp. Ladislava Pohrobka voči novozvolenému uhorskému kráľovi Vladislavovi Jagelovskému.

 

Bratríci, ako týchto bojovníkov nazývali, si údajne zriadili pevnosť v kláštore pri Opatovej, ktorá bola ich sídlom a z ktorej im velil Matej z Kněžic. Toto strategické miesto im zabezpečovalo dobrý výhľad na každého, kto do mesta vošiel či vyšiel, alebo na prichádzajúcu armádu.

 

V septembri 1451 sa na Lučenec rútila armáda Jána Huňadyho. Huňady patrí k najvýznamnejším osobnostiam 15. storočia. Bol otcom Mateja Korvína, sedmohradským šľachticom, vojvodcom, šesťročným regentom Uhorska, bojovníkom s Turkami, ale najmä bojovníkom proti Jánovi Jiskrovi na Slovensku.

 

Huňadyho armáda pozostávala zo 16000 mužov, ktorí však neboli až takí skúsení bojovníci ako bratríci, ktorých proti nim stálo len 5000. Aj vďaka tomu a najmä vďaka dobrej taktike, ktorú im umožnila lučenecká lokácia, Jiskrovi muži zvíťazili a zmocnili sa celého Huňadyho tábora.

 

Rok 1451 bol pre Lučenec významný aj tým, že bol prvýkrát uvedený ako mesto.

 

História budovy kaštieľa sa začala písať začiatkom 20. storočia. Postavený bol v secesnom architektonickom slohu. Medzi jeho hlavné znaky patrí ornamentálnosť či záľuba v estetickom využití rozličných materiálov. Typický je aj prírodnými tvarmi, ako sú listy, kvety a ľudské či zvieracie telo.

 

Súčasná budova stojí na základoch pôvodného rozľahlého barokového kaštieľa. Kaštieľ na Kráľovskom vŕšku bol v roku 1985 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.